Voľbu generálneho prokurátora je nevyhnutné odpolitizovať

Bratislava 6.7.2020 – V súčasnosti prebieha diskusia o spôsobe voľby Generálneho prokurátora Slovenskej republiky. V prvom čítaní bol schválený poslanecký návrh novely zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a to tak, aby Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky mohla byť i osoba ktorá síce právnické vzdelanie má, avšak doposiaľ vo funkcii prokurátora nepôsobila.

Je priehľadné, že potrebné legislatívne zmeny aby sa Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky mohla stať i osoba bez prokurátorskej praxe sú istými politickými kruhmi iniciované účelovo pre dosadenie konkrétnej osoby do funkcie generálneho prokurátora. Takýto spôsob kreovania funkcie generálneho prokurátora však v zásade nič nezmení na spôsobe fungovania prokuratúry a už vôbec nič na tom, že voľba Generálneho prokurátora Slovenskej republiky bude naďalej závislá na vôli a sile politických strán v parlamente. ˇ

Tento stav by sa mal zmeniť. Je nevyhnutné dosiahnuť to, aby voľba Generálneho prokurátora Slovenskej republiky nebola závislá na politických stranách zastúpených v parlamente.

Ak chceme v spoločnosti dosiahnuť stav, ktorým bude činnosť prokuratúry a kreovanie jej hlavných predstaviteľov vnímané transparentnejšie, bude nevyhnutné zmeniť VIII. hlavu Ústavy Slovenskej republiky  a uskutočniť reformu prokuratúry.

Zo spoločenského hľadiska sa javí ako nevyhnutnosť pretvoriť prokuratúru z jej monokraticky riadeného systému na zložku výkonnej štátnej moci spadajúci pod rezort Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky s cieľom dosiahnuť skutočnú nezávislosť prokurátora pri jeho rozhodovaní v tej ktorej konkrétnej veci s tým, že väčšinu rozhodnutí, najmä tie, proti ktorým je prípustná sťažnosť, by mal preskúmavať súd. Tým by sa zvýšila i kontrola verejnosti nad rozhodovacími procesmi prokuratúry.

Kreovanie funkcie Generálneho prokuratúra Slovenskej republiky by sa malo stať nezávislým na politických stranách tak, že jeho voľbu by mala uskutočňovať rada prokurátorov ktorá by však mala byť navonok otvorená i iným právnickým povolaniam.

Tieto riešenia vo vzťahu k spôsobu fungovania prokuratúry a reformy prokuratúry majú jediný cieľ, a to zvýšiť dôveru verejnosti v inštitúciu ktorej jednou z jej hlavných činností je odhaľovanie a postihovanie nezákonnej a trestnej činnosti.

Poslanci NRSR by sa teda pred druhým čítaním mali zamyslieť, či Slovensko potrebuje skutočnú reformu prokuratúry, alebo sa mení zákon o prokuratúre, kvôli konkrétnemu človeku.

Ondrej Matej, predseda strany Hlas pravice

Jaroslav Málek, člen predsedníctva strany Hlas pravice

Share on facebook
Share on google
Share on twitter
Share on linkedin